Interview: Nielen o ženských cykloch

Čo ťa priviedlo k téme ženská cyklickosť?

K ženskej cyklickosti ma doviedlo nielen vyčerpané telo, ale aj unavená duša. Niekoľko rokov dozadu som prežívala veľmi náročné životné obdobie, z ktorého som sa potrebovala nejakým spôsobom dostať, znova sa naštartovať a nájsť stratenú vitalitu. Začala som sa vzdelávať v oblasti osobnostného rozvoja, skúšala som rôzne semináre a kurzy a na jednom z nich som sa dostala bližšie k problematike ženskej cyklickosti. Táto téma so mnou v mnohom začala okamžite veľmi rezonovať.

V čom vnímaš magickosť mesačného menštruačného cyklu ženy?

Tá magickosť je pre mňa v samotnej ženskej premenlivosti. My ženy sme cyklické a vďaka jednotlivým fázam cyklu sa premieňame každý mesiac. Čím viac svoju cyklickosť na sebe vnímam, uvedomujem si, akým je pre nás ženy vlastne darom, čo všetko vďaka nej môžeme rozvíjať, ako nás krásne vedie a pomáha nám rozvíjať našu intuíciu.

Ženský menštruačný cyklus má 4 fázy a v každej fáze sa cítime my ženy inak. Inak vnímame dianie okolo, inak seba, inak sa rozhodujeme, inak riešime situácie.

Ženský cyklus pozostáva zo 4 fáz – dynamickej, ovulačnej, predmenštruačnej a menštruačnej. Tieto fázy cyklu však nie sú rovnako dlhé a plynulo prechádzajú jedna do druhej. Ja mávam dokonca často dni, spravidla na prelome dvoch fáz, kedy cítim vplyv oboch fáz súbežne. Prejavuje sa to najmä cez vnímanie zosilnených schopností, ktoré máme v každej fáze iné. A to je na tom to čarovné, že v každej fáze môžeme robiť v zásade všetky činnosti, len vždy s trochu iným prístupom. Môžem to popísať prakticky na jednej konkrétnej činnosti, ktorú robím denne a sledovala som, ako sa moje naladenie k nej mení. Napríklad také šoférovanie. Počas dynamickej fázy jazdím naozaj veľmi rázne. Zdržiava ma už aj to, keď musím čakať na tankovanie v rade na benzínovej pumpe a najradšej by som to všetko vybavila čo najrýchlejšie. Počas ovulačnej fázy sa pri státí na semafore zvyknem aj obzerať po okolitých autách, a kde tu sa na niekoho usmejem, či zakývam. Na pumpe som schopná sa pri platení zarečniť s predavačom a opýtať sa ho, aký má deň, či nie je veľmi unavený atď. Takže keď sa dá, tankovanie realizujem najmä v tejto fáze. V predmenštruačnej fáze počas šoférovania často píšem v hlave odpovede na pracovné maily, ktoré ma čakajú na vybavenie v ten deň. Krásne sa mi to už počas jazdy do práce tvorí v hlave. No a počas menštruačnej fázy viem, že si musím dávať pri šoférovaní veľký pozor, a pokiaľ sa dá, vyhnúť sa dlhším služobným cestám. Moja myseľ sa v tomto čase často akoby odpája od tela, nie som štandardne v plnej pozornosti a som schopná sa vliecť za nejakým traktorom aj niekoľko desiatok kilometrov bez potreby ho predbehnúť, čo by sa mi v dynamickej fáze určite nestalo ani náhodou J.

Ako sa prakticky zmenil tvoj život vďaka cyklickému time manažmentu?

Myslím, že tou najpozorovateľnejšou zmenou bolo, že som začala robiť veci s väčšou ľahkosťou a v plynutí. Moja cyklickosť a jej intenzívne vnímanie mi prinieslo pocit dôvery v proces. Pochopila som čo znamená, keď sa povie, že niekto necháva veci plynúť. Nie je to o tom, že by som nerobila nič a čakala, že sa čokoľvek vyrieši samo. Práve naopak, mám veľmi veľa rôznych aktivít, ktoré mi robia radosť a vyživujú ma popri mojej práci. To plynutie je o tom, že nechávam aj priestor, aby sa veci diali, netlačím stále na pílu, dovoľujem si pustiť kontrolu a zapnúť dôveru na plné obrátky. Zároveň si mnohé z aktivít plánujem práve na čas, kedy mi idú úplne hladko a prirodzene a vďaka tomu využívam zosilnené schopnosti jednotlivých fáz najlepšie ako viem. Samozrejme, aj ja to občas prepísknem, prečerpám svoje energetické zdroje. Vtedy je dôležité jednoducho prijať fakt, že som „zbehla z chodníka“. Uvedomiť si to, vrátiť sa späť a najmä sa zbytočne neobviňovať. Skrátka niekedy robíme aj chyby a aj za tie treba byť vďačný, pretože zistiť kadiaľ cesta nevedie je tiež veľmi dôležité.

Čo je teda cyklický timemanažment?

Úplne v skratke je to fungovanie v súlade s jednotlivými fázami nášho cyklu. Využívať zosilnené schopnosti každej z fáz najlepšie ako viem, plánovať si svoje aktivity pre seba, doma, či v práci v súlade s tým, kedy mi čo ide najlepšie a zároveň si nevyčítať, keď mi niektoré veci v určitom čase tak dobre nejdú a musím pri nich tráviť povedzme viac času. Prijatie toho, že sa skrátka premieňame a je to v poriadku. Že je to naša výhoda, náš dar a nie niečo, za čo by sme sa mali cítiť menejcenne.

S čím majú ženy najväčší problém – čo ich akoby odvádza od pravej ženskosti a ženských kvalít?

To, s čím veľa žien na svojej ceste bojuje, sú deštruktívne neláskavé presvedčenia – o sebe,
o posudzovaní nás samých naším okolím, o svojich schopnostiach a tiež rôzne strachy. To, v čom sme boli vychovávané, čomu sme uverili, čomu sme dovolili prevziať nad nami istú mieru kontroly. Toto všetko nás často limituje v snahách žiť život vedomejšie vnímajúc tiež našu cyklickú premenlivosť a dovoliť rozvinúť sa v plnej ženskej kráse a sile.
Častokrát my ženy žijeme v pocite, že „dovoliť si“ – oddychovať, tancovať, či iba byť samé sebou sa akosi nepatrí. Ideme na autopilota, kým to naše telo nejako dáva. Šnurujeme sa častokrát do zbytočne uniformných póz a zabúdame, že práve tá naša ženská pestrosť aj v podobe emócií je našou osobitosťou. A vôbec to nemusí byť o tom, že každá z nás musí nosiť dlhé sukne, rozviate vlasy a šperky. Ženskosť totiž vyžarujeme, nie je to niečo, čo vieme ráno vytiahnuť zo šatníka.

Psychológovia, terapeuti, odborníci na duševné a fyzické zdravia sa zhodujú v jednom – bez sebapoznania, sebalásky a sebarešpektovania nemôžeme prežiť život plnohodnotne a spokojne. Ako vnímaš na svojich workshopoch tieto témy u žien?

To, ako sa cítime, či ako seba vnímame, to prirodzene vyžarujeme do nášho okolia a odráža sa to v kvalite našich vzťahov či už v práci, rodine, v partnerstve. Mnoho žien skĺzava do módu sebaobetovania sa pre všetkých naokolo, venujú pozornosť a podporu každému, kto to v ich okolí potrebuje. No neuvedomujú si, že tým najdôležitejším človekom, na ktorého by nikdy nemali zabúdať sú v prvom rade ony sami. Minimálne už len preto, že samé so sebou žijú celý svoj život. Je to o vytýčení si hraníc, uvedomení si, čo je ešte pre mňa v poriadku a čo už nie. Do čoho chceme investovať svoju energiu a čo chceme zo života pustiť, pretože nás to oberá o silu.
Pre mňa ako mamu dvoch „malých žien“ je tiež nemalý záväzok správať sa k svojmu telu naozaj s úctou a byť k sebe láskavá, dovoliť si aj oddych, či načerpanie síl bez výčitiek. Už len preto, že práve svojim prístupom k životu, či ľuďom naokolo ukazujem určitý vzorec správania aj svojim dievčatám, ktoré môžu vidieť a zažiť, že sa to dá aj inak.

Čo by si poradila ženám a tiež mužom, ako zaradiť vnímanie ženského cyklu do života, tvorenia, bežných činností, zvládania povinností?

Zo svojej praxe pri prednášaní na rôznych fórach som zistila, že aj mužov naša cyklickosť nesmierne zaujíma. Na prednáškach bývajú často krát aktívnejší ako ženy, pýtajú sa a je radosť vidieť tie „aha momenty“ v ich očiach, keď konečne pochopia, prečo to s tými ich ženami tak je, a konečne chápu, prečo to, čo pred týždňom bolo ešte v poriadku, je dnes úplne inak J. Preto je moje odporúčanie jasné – prosím, komunikujme s mužmi, a nielen s tými doma, o tom, ako to máme. Otvorená komunikácia o tom, kde sa teraz nachádzam, v ktorej som fáze, bude pre nich veľkou pomôckou ako s nami čo najharmonickejšie v danom období fungovať. Ak máte problém o tom otvorene hovoriť, vie vám ako pomôcka poslúžiť napr. cyklický magnet. Ja mám jeden doma na chladničke a druhý v práci pri počítači. Takže aj moji kolegovia hneď vedia, v ktorej som aktuálne fáze, a viac chápu aj moje správanie. Keď prichádzam s novými úlohami a som akčná, lebo som v dynamickej fáze, keď vypekám a nosím do práce koláče, lebo som v ovulačnej fáze s potrebou starať sa o druhých, keď som kritická a sedím pri počítači nad jednou úlohou s plnou pozornosťou, kým ju nedokončím, lebo som v predmenštruačnej fáze, a keď som unavená a potrebujem pracovať najlepšie sama vo svojom pokoji a svete, pretože mám menštruačnú fázu.